Informácie o titule

Cesare Borgia (Cesare Borgia)

Autor Fusero, Clemente

Žáner: Dokumentárne - Životopisy

Jazyk: Slovenský

Rok: 1971

Rok originálneho vydania: 1964

Popis:

Obdobie talianskej renesancie patri medzi najzaujímavejšie a najvzrušujúcejšie obdobia európskych dejín. Vyznačuje sa na jednej strane búrlivým rozmachom ľudského ducha (veď azda žiadna iná doba nenahromadila na takej malej ploche toľko vynikajúcich umelcov), no na druhej strane nezvyčajnou krutosťou mocenského boja, v ktorom sa aj ten najotrasnejší zločin považoval za normálnu politickú zbraň. A práve v súvislosti s touto druhou, temnejšou stránkou sa najčastejšie spomína meno Borgiovcov.
Španielsky rod Borgiovcov sa dostáva k rozhodujúcej moci v stredovekej Itálii osobou Rodriga Borgiu, ktorý po svojom zvolení za pápeža prijíma meno Alexander VI. Tento vládybažný politik, ktorý napriek svojej duchovnej hodnosti mal celkom slušný počet priamych potomkov, bezohľadne a bez akýchkoľvek škrupulí využíval moc, ktorú mu poskytoval jeho úrad, na rozšírenie majetku a moci svojej rodiny. Jeho najznámejší syn - Cesare - bol pôvodne určený pre duchovnú dráhu. Pre pápeža nebol nijaký problém udeliť milovanému synáčikovi, ktorý sotva odrástol z detských nohavičiek, titul kardinála; avšak po zavraždení staršieho brata stal sa Cesare nositeľom svetských nádejí rodu. Ako gonfalonier, hlavný veliteľ cirkevných vojsk, snažil sa všetkými prostriedkami vybudovať mocný cirkevný štát a jeho snom bolo zjednotiť vo vlastných rukách celú Itáliu. Pritom musel manévrovať medzi dvornými veľmocami vtedajších čias, ktoré si brúsili zuby na italské mestá - Francúzskom a Španielskom, a okrem toho byť v strehu aj proti vlastným spolubojovníkom, ktorí sa obávali, že prílišný rast jeho moci ohrozí ich záujmy. Pre Machiavelliho bol Cesare takou fascinujúcou osobnosťou, že mu slúžil za model Vladára v jeho slávnej rovnomennej knihe. Napriek tomu, že Cesareho obdivoval, výstižne zobrazil bezohľadnosť jeho vladárskych metód. Po smrti pápeža Alexandra prudko hasne aj Cesarcho hviezda a napokon padá v beznádejnom boji proti spojeným silám nepriateľov.
Clement Fusero vo svojej knihe nezaprie v sebe Taliana, a aj ked nezastiera temné stránky Cesareho kariéry, do istej miery idealizuje jeho ideu zjednotenia Itálie a akosi mu uniká, že sa to malo stať pod zástavou doktríny, ktorá už vtedy pôsobila v dejinách retardačne. Okrem toho sa sústreďuje viac na psychologickú motiváciu prebiehajúcich dejov, takže pôsobenie rozhodujúcich spoločenských síl, ktoré sa v tom období na pôde Itálie stretávali, môžeme vytušiť len nepriamo.
No naproti tomu nás kniha zaujme množstvom autentických faktov, čerpaných väčšinou z pôvodných prameňov - kroník, listín a pod., ako aj zo spomenutej Machiavelliho knihy. Ich zoradením vyvstáva plastický obraz pohnutých osudov titulného hrdinu v pohnutej dobe - a to nie je málo.