Informácie o autorovi

Lasica, Milan

Dátum narodenia: 1940

Popis:

Narodil sa 3. 2. 1940 vo Zvolene. Vyštudoval divadelnú vedu a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po štúdiách pôsobil v rokoch 1964 – 1967 ako dramaturg Čs. televízie, v rokoch 1967-70 ako herec v Divadle na Korze v Bratislave. V 70. rokoch mu normalizačná moc znemožnila účinkovanie na Slovensku, dva roky bol hercom Divadla Večerní Brno, od roku 1972 do roku 1979 hercom Novej scény. Od roku 1989 je riaditeľom Štúdia S (dnes L+S). Žije v Bratislave.

Lasicovo divadelné účinkovanie je nerozlučne spojené s Júliusom Satinským. Už počas štúdii vystupovali spolu v autorských dialógoch v bratislavskej Tatra revue, koncom 60. rokov založili generačné Divadlo na korze, po jeho likvidácii dva roky
vystupovali v kabarete Večerní Brno, ale od roku 1972 nesmeli hrať ani tam. Dlhší čas účinkovali v spevohre Novej scény v Bratislave, od roku 1978 v činohre. V roku 1982 prešli do novozaloženého Štúdia S, kde sa M. Lasica neskôr stal riaditeľom.
Spoločná tvorba Lasicu a Satinského (L+S) ich “smiechová kultúra”, ktorou povýšili slovný humor na rovnocennú súčasť národnej literatúry, je aj výrazným a ojedinelým fenoménom slovenskej kultúry. Svojimi hrami, scénkami a dialógmi dokázali osloviť najširšie vrstvy verejnosti a zároveň si uchovať svoj osobitý autorský rukopis. Po predstavení Večer pre dvoch (1966) ktorým vzbudili záujem publika o svoju tvorbu, malo ich voľné pásmo Soirée (1968) nadšený divácky i kritický ohlas. Hrávalo sa vo vypredanom Divadle na korze v čase sovietskej okupácie a stalo sa pre verejnosť synonymom slobody umeleckého vyjadrovania. Spolu s hrami Radostná správa pre všetkých, ktorí majú ťažkosti s mechúrom a Nečakanie na Godota sa stala aj dôvodom zákazu ich divadelnej činnosti a zrušenia ich domovskej scény Divadlo na korze. Po vynútenej tvorivej prestávke sa L+S prezentovali dramatizáciami textov J. Soloviča a V. Mináča a potom už vlastnými hrami Deň radosti a Náš priateľ René (obe 1986). V roku 1996 začalo vychádzať ich súborné dielo pod názvom Milan Lasica& Július Satinský 1 – 3 a Trialóg (1997, spolu s M. Horníčkom). V 90. rokoch sa Lasica začal intenzívnejšie venovať aj textárskej tvorbe a stal sa aj úspešným interprétom džezovej hudby 30. rokov 20. storočia. Najmä v druhej polovici 90. rokov začína pravidelne publikovať svoje fejtóny, ktoré vtipným, ale nie plytkým spôsobom glosujú našu politickú scénu, v inej podobe sa dotýkajú našich národných neduhov a komplexov. Cyklus týchto fejtónov, publikovaných pravidelne v týždenníku Domino fórum, vyšiel aj knižne pod názvom Spoza dverí (2003). Vydavateľka K. Dašková pripravila v roku 2003 pod názvom Piesne aj zaujímavý výber jeho piesňových textov, doplnený montážou jeho názorov a výrokov na tému vlastnej piesňovej tvorby.