Informácie o autorovi

Miko, František

Dátum narodenia: 1920

Dátum úmrtia: 2010

Popis:

Literárny teoretik, autor významnej koncepcie štýlu František Miko sa narodil 13. apríla 1920 v Lipanoch (okr. Prešov) v roľníckej rodine. V rokoch 1939-1943 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave filozofiu a slovenský jazyk. Za protifašistickú ilegálnu činnosť bol v roku 1943 väznený. V období 1945-1949 pôsobil ako stredoškolský profesor v Prešove a Košiciach, neskôr bol odborným asistentom na pedagogických fakultách vysokých škôl v Košiciach a Prešove. V období 1956-1969 pôsobil na rôznych pozíciách ako člen vedeckého kolégia jazykovedy Slovenskej akadémie vied (SAV) a pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (SAV) na pracovisku v Košiciach. Inicioval výskum literárnej a umeleckej komunikácie. Jeho teoretické modely tvoria metodologickú základňu špecializovaného Ústavu jazykovej a literárnej komunikácie, ktorý v roku 1967 na Pedagogickej fakulte v Nitre spoluzakladal. V rokoch 1973-1985 viedol Oddelenia teórie literatúry v Literárnovednom ústave SAV. Roku 1981 získal hodnosť profesora. Za svoju prácu bol ocenený mnohými cenami v oblasti vedy a literatúry.

Najprv pracoval v oblasti gramatiky, štylistiky a teórie vyučovania slovenského jazyka, neskôr sa venoval výskumu v oblasti teórie textu, literárneho diela, literárnej komunikácie a prekladu. Pôvodnou oblasťou jeho vedeckej činnosti bol jazykovedný výskum. Vydal monografiu Rod, číslo a pád podstatných mien (1962). Pre Morfológiu slovenského jazyka (1966) napísal kapitoly Podstatné mená a Príslovky. V knihe Estetika výrazu (1969) predložil systematický výklad novej teórie štýlu, ktorú nazval výrazovou koncepciou. Jej bezprostredným pokračovaním je práca Text a štýl (1970). V nej autor lokalizoval štýlotvorný proces priamo do aktu komunikácie. V ucelenom súbore štúdií Od epiky k lyrike (1973) aplikoval už pojmy výrazovej sústavy aj na vyššie zložky výstavby literárneho diela, najmä na jeho druhovú špecifickosť. Významným príspevkom k problematike básnictva je monografická práca Umenie lyriky (1988). Osobitostiam literatúry pre deti a mládež sa venuje v knihe Hra a poznanie v detskej próze (1980). Vo výskume sústavy výrazových kategórií, ktorú chápe ako otvorený empiricko-teoretický systém, pokračoval. V niektorých prácach na tomto základe demonštruje vysvetľovacie možnosti výrazovej sústavy v oblasti problémov literárneho vývinu, lyriky, folklóru, medziliterárnych vzťahov, literárneho vzdelania, metodiky slohovej a literárnej výchovy. Typickou ukážkou aplikácie jeho metódy je kniha Štýlové konfrontácie (1976). Nasledovali práce v angličtine The Programme of The Text (1978) a Style, Literature, Communication (1978). Miko veľmi dobre cíti potrebu doriešiť rozporný vzťah medzi hodnotovým a analytickým prístupom ku skúmanému objektu a práve to sa odráža v jeho rozsiahlej práci Hodnoty a literárny proces (1982), v práci Analýza literárneho diela (1987) nabáda aplikovať pri poznávaní diela a spoločenských javov systémové a semioticko-komunikačné prístupy. Ťažiskovú časť knihy predstavuje problematika lyriky, ktorej aj venoval samostatnú prácu Umenie lyriky (1988). Za metodologické reflexie možno označiť jeho dielo Význam, jazyk, semióza (1995).

V Ústave slovenskej literatúry SAV bol 12. apríla v rámci cyklu Pamäť literárnej vedy vedecký seminár venovaný prof. PhDr. Františkovi Mikovi, DrSc. k jeho životnému jubileu – 90. narodeninám. Seminár bol príležitosťou obzrieť sa späť a zároveň sa pozrieť novými, aktuálnymi pohľadmi na témy, ktorými sa svojho času zaoberal aj František Miko v rámci svojej bohatej a rôznorodej jazykovednej a literárnoteoretickej práce. 

Zdroje: TASR, www.boobks.sk,  www.sav.sk,  www.uslit.sav.sk,  www.juls.savba.sk,  

Zdroj: http://books.sk/writer_card.jsp?id=120